Moja bývalá šéfová

Ukázalo sa, že ľahké a rýchle riešenia nefungujú. Tak napríklad ľahko vyriešená situácia s bývaním a menší plat výmenou za opatrovanie dieťaťa nebol dobrý nápad. Malo to byť núdzové riešenie a krátkodobé. Keď sa zdalo, že možno by to aj mohlo fungovať dlhšie, možno by z toho "kvaplo" niečo aj na školné, celkom som sa s tým zmierila. Lenže to bola chyba. Bola to chyba, lebo ak sa viem lepšie dohodnúť a porozprávať s autistickým dieťaťom, než s jeho materou, asi niečo vôbec nie je v poriadku. A samozrejme nemyslím so mnou, myslím s ňou. Bola som naivná. A tak som teraz na dlažbe a dlžia mi dve výplaty. Okrem iného. Bolo mi to naozaj treba, lebo inak by som sa nikdy hádam nespamätala. 

To však nič nemení na tom, že mám teraz divoké a vzrušujúce predstavy a fantázie o pomste. Nič z nich realizovať nebudem, ani nechcem, lebo veď "pán boh" im to na deťoch oplatí. A opláca im to každý deň, i keď neexistuje. Ešte minulý týždeň mi dieťa zašveholilo, že by si prialo, aby som bola jeho mamou ja. Včera ma už nazývalo kadejako nepekne, ale to je u nespratných a rozmaznaných faganov asi bežné, hlavne po rodičovskej manipulácii a dovolím si tvrdiť, že motivácii. Každopádne sa cítim polichotená, pretože ak vlastnú mamu na dennej báze dieťa nazýva shithead, idiot, cow, pig, moron, cunt, twit, twat, bitch a podobne... no nech sa páči. Ja som z toho ešte vyšla dobre. 

Ale na čo je človeku tiché morálne víťazstvo, keď niekedy by rozstrapkané nervy upokojili iba sladké cukry vychladenej pomsty?

Konská hlava v posteli je už priam klasickým aktom, ktorý si však treba zaslúžiť. Kôň je zviera vznešené a aby prakticky dalo hlavu len na symbolické účely je veľká škoda. Hlavne, ak dotyčná osoba, ktorej má byť symbolika venovaná, si nezaslúži ani len svinský zadok (a jeden jej už napríklad narástol namiesto tváre). 

Ryby sú vďačným materiálom. Dajú sa vopchať do schránky a majú extra bonus kvalitu v podobe pachu. Taká údená makrela, fermentovaná v teple domova a radiátora, schovaná za gauč poteší ako máločo. Veľa čarovných vecí sa dá porobiť aj s rybím olejom, alebo melasou.

Cement vo výfuku auta, olomoucké syrečky vo vetraní a nasávaní klimatizácie, zapálené papierové vrecko s psími fekáliami na prahu dverí (netreba zabudnúť zaklopať), predplatné časopisu Strážna veža, Lúč svetla a Svet latexu, troška preháňadla sem a tam... Nápadov je veľa. Najradšej by som svojej bývalej zamestnávateľke nechala na trávnik pred dom vysypať tri tony hnoja, symbolika by bola jednoznačne čitateľná aj pre niekoho jej hydinovej intelektuálnej konštitúcie. 

Ale to všetko by bola strata času a znižovanie sa na úroveň, ktorá sa v klesaní pokúša súťažiť s oceánskymi priekopami. Tak to už raz býva, že existujú na tejto planéte aj také typy ľudí, s ktorými sa nedá civilizovane nesúhlasiť, ukončiť pracovný vzťah, ani len mlčať. A vašu neochotu podieľať sa na ich primitívnom spôsobe vyjadrovania, alebo chovania budú vždy považovať za slabosť. Je fajn pripomenúť si, že takéto indivíduá medzi nami existujú a je fajn vedieť, ako ich rozoznať. Ja si to musím, zdá sa, pripomínať častejšie a namiesto "benefit of the doubt" im dopriať pohľad na môj posterior, ako sa vzďaľuje a mizne v diaľke.