Zasa prislo obdobie, ked sa obzeram okolo seba a znechutene celim vytriezveniu z toho, ze toto je este stale moj zivot. A chce sa mi utekat. Otazka, ktoru momentalne neviem zodpovedat je, kam sa uteka z exilu. Domov? Za normalnych okolnosti toho znesiem dost, lebo som tvrdohlava ako maloco. Hlavou sa mury sice neprerazaju, ale ked nic ine nie je po ruke, tak moja hlava je seriozne tvrdsia ako bezne baranidlo. Lenze to by som nesmela byt chorlava a denglava ako teraz. Teraz sa podobam na klise geekov zo zlych filmov. Mam dioptrie 11, krvaca mi z nosa a chodim po svete s graciou Golema, pretoze mam pochramanu chrbticu. Bolo mi v detstve treba tu gymnastiku. Naozaj. A na zlyhavajucu telesnu schranku sila charakteru (alebo zadubenost) nestaci.
Dni su absurdne. Rano sa obcas budim na to, ze mi do postele vtrhne pes a oblizuje ma, kym ho nevyhodim. Druha varianta je dieta, ktore sa tradicne budi s vrazedne nabrusenou naladou. Dva tyzdne do zadu som pod dverami dostala strceny libesbrif v zneni "I WILL KILL YOU". Zjavne aj autisticke deti maju svoje dni. A maju ich dost. Ked neviem pri obedovani najst noz, oplati sa ist pozriet do zahrady. Vacsinou ich zopar je vrazenych do travy. A co sa stane s kozmetikou ked niekto (matka) necha v kupelni noznice som zistila hned v prvy tyzden. Vsetko skonci prepichane a derave ako sito. Zubna pasta, sampon, cistiace prostriedky... vsetko. Vychovna metoda planych vyhrazok a silnych reci zjavne az tak nezabera. Hlavne ked ju striedaju kazdodenne darceky bez ohladu na zasluhy. Ale co ja vlastne viem. Som tu len na pracovnej navsteve.... Ukazte mi dieta, ktore sa zle sprava a ja vam ukazem rodica, ktory za to moze.
Vecery su divoke, pretoze sa dieta vyvrsuje na svojej matke. Tirady silnych reci a velmi nevyberanych slov sa vystupnuju vzdy pred spanim.
Po nociach je konecne klud. Po nociach snivam o tom, az zasa zacne skola, az konecne bude toto vsetko druhorade a budem robit to, preco som sem vlastne prisla. Este dva tyzdne, kym to zacne. Do vtedy sa tu budem musiet castejsie ventilovat.
2 comments:
dobra sprava je, ze sa na vacsinu veci budes pozerat z omnoho lepsieho uhla, ked sa das trochu do poriadku fyzicky.
.
inak, tie uteky su tiez kapitola sama o sebe, co je ale nad slnko jasnejsie je, ze nikdy nic nevyriesia, len problem presunu inam. a co tak dlhodobo pozorujem cez obrazovku kompjutra samozrejme, je ze sudicky ti zabudli prihodit (s)pokojnost duse. gratulujem dusevna vybava hodna slucky, alebo genia!
.
skor nez sa zo mna stane zenovy majster, tak aspon: sak na co mas tunaka blogisek, pis!
ved to. nebyt toho, ze som takato denglava momentalne, tak to znasam pomerne stoicky. ale vazne uz sa nemozem dockat skoly, i ked teda vsetky vyhody studentskeho zivota pri tomto externom programe odpadaju, aj tak konecne budem aspon nieco na chvilu mat, na co sa mozem uplne fixovat.
a ano, uteky nepomahaju, atd., preaching to the choir. ale spokojna ja viem byt uplne a ani mi k tomu netreba az tak vela. lenze moje forte spociva v umeni dobre sa vytocit a vsade rychlo najst veci, ktore by mohli/ mali byt ine/ lepsie. takze spokojnost nie je asi uplne pre mna.
Post a Comment