Len tak, nad dennou tlačou...

Pred niekoľkými dňami prehrmel slovenským mediálnym svetom škandál ako hrom. Titulky novín nešetrili šokujúcimi výrazmi, ani sugestívnou rétorikou. Silné žalúdky si mohli pozrieť dôkazový materiál na internete aj v televíznych novinách. Stalo sa asi toto:

Polícia zatkla skupinku chlapcov vo veku asi 13 až 15 rokov s podozrením, že olúpili staršiu pani. Na policajnej stanici ich potom nechali vyzliecť do naha, navzájom sa fackovať a bozkávať.

A teraz to si to pekne nechajme vsiaknuť do hláv a počkajme chvíľu, kým nám predstavivosť vypľuje obraz.
Normálna reakcia by mala byť niekde medzi znechutením, zhnusením a spravodlivým rozhorčením. Zo strany policajných príslušníkov sa jedná o čin absolútne prekračujúci všetky hranice ich právomocí, nehovoriac o tom, že nebyť uniforiem, konanie skupiny mužov, ktorí by nútili skupinu mladistvých chlapcov vyzliecť, navzájom sa biť a dávať si potom pusy na ústa by sa možno dalo kvalifikovať ako sexuálne zneužitie, alebo obťažovanie mladistvých (žiaľ moja znalosť právnych definícií je pomerne malá) a mučenie.

Dalo by sa diskutovať aj o tom, či denník, ktorý na tento prípad upozornil a zverejnil pri tom na svojej stránke video, natočené jedným z policajtov, mal právo niečo takéto zverejniť a či by sa to - v prípade, že samotné konanie polície považujeme za mučenie, alebo obťažovanie- nemohlo považovať za šírenie detskej pornografie.

Keďže empatia a city majú všeobecne zlú povesť v odborných kruhoch akéhokoľvek zamerania a smerovania - ako niečo, čo zasahuje do posvätného konceptu objektivity - musím sa teraz priznať. Priznávam, že som si asi na sekundu predstavila, že sú to moje deti, alebo, že video, kde mňa niekto fackuje rotuje na vlnách internetu. A nie je mi z toho dva krát dobre.
Oveľa horšie mi je potom z toho, čo sa popísalo v diskusných fórach o celom prípade. Empatia je z hľadiska psychológie dôležitým faktorom medziľudského správania. Sociopatické a psychopatologické osobnosti sa vyznačujú absenciou empatie, neschopnosťou súcítiť a keď si človek prebehne očami zopár diskusných príspevkov, bohužiaľ tam nájde tej patológie až moc.
Na prvý pohľad sa všetci akosi rýchlo vedia stotožniť s páchateľmi- teda policajtami, ktorí si celú zálečitosť medzi sebou ešte aj posielali ako vtipné video.

A prečo?

To, čo som naschvál vynechala, je farebný komentár. To, čo neušlo naozaj nikomu, bol fakt, že chlapci, ktorí sú tu obeťami, sú rómovia. A to niekomu stačí ako vysvetlenie, odobrenie aj ospravedlnenie pre celú zálečitosť. Minister vnútra, ani podaktorí bývalí ministri nezabudli na prezumpciu neviny spomínaných policajných príslušníkov. Prezumpcia neviny v prípade chlapcov, ktorých zatkli pre podozrenie z olúpenia staršej pani sa akosi nikde nespomína.

Žiaľ. Jediné, čo treba na to, aby sa ľudia zázračne odosobnili a emocionálne odizolovali od toho, čo si tie decká prežili na policajnej stanici, je zapnúť v televízii farbu. A to je podľa mňa desivo málo. Pretože nech je Slovensko akokoľvek na tom ekonomicky, alebo nech je naša demokracia na úrovni akej chce, niečo v ľuďoch nie je v poriadku. A na to žiadna reforma nie je dostatočnou terapiou.